Představujeme
Začal to Ford T
Stano Cvengroš 18.10.2005 00:00
|
Henry Ford zastavil výrobu ostatných modelov a Téčka začal vyrábal takmer bez konštrukčných zmien, pritom každoročne znižoval ich cenu. Zaviedol pásovú výrobu a Plechová Lízinka (prezývka Téčka) dosiahla neuveriteľnú popularitu nielen v USA, ale na celom svete. Vyrábala sa nepretržite do roku 1927. Celkový počet vyrobených modelov T, dosiahol číslo15 007 033. Prekonal ho iba slávny VW Chrobák. Vznik dodávok Po druhej svetovej vojne na podporu hospodárstva európskych krajín bolo treba ľahké nákladné automobily s rozličnými nadstavbami na rozvážku tovarov, s namontovanými rôznymi nadstavbami a zariadeniami na vozenie stavebného materiálu – teda malé sklápače, ľahké žeriavy, servisné vozidlá... Mnohí výrobcovia osobných automobilov urobili konverzie ich podvozkov na dodávky.
Lenže to boli stále iba hybridy, ktoré síce ako-tak spĺňali požiadavky, ale všetkým potrebám nevyhoveli.Bolo jasné, že musí vzniknúť celkom nová trieda vozidiel, ktorá by vyhovela všetkým náročným kritériám. Tak vznikol koncom päťdesiatych rokov Koncepčný projekt strategických plánovačov automobilky Ford, ktorý dostal tajné pomenovanie RedCap (Červená čiapočka). No oficiálne pomenovanie znelo V-Series. Jeden z prototypov, ktorý došiel do hlavného vývojového centra Fordvo Veľkej Británii mal na sprievodnom liste poznámku – Transit. Šéfovi vývoja sa až tak veľmi pozdala, že navrhol pre nový projekt toto označenie, a tak sa zrodil Ford Transit. Prvá sériovo vyrobená dodávka Ford Transit zišla z výrobnej linky v britskej továrni Ford v Langley 9. augusta/srpna 1965. Transity mali dva zážihové motory 1,7 l (74 k) a 2,0 l (86 k) a tiež jeden vznetový Perkins 4/99 s výkonom 44 k. Užitočná hmotnosť modelu s krátkym rázvorom 2692 mm bola 610, 865 alebo 1120 kg. Užitočná hmotnosť dlhšieho (rázvor 2997 mm) 1272, 1527 alebo až 1782 kg. Nový Ford Transit si veľmi rýchlo získal dobré meno ako hospodárne a nadmieru spoľahlivé vozidlo. Niekoľko mesiacov po jeho uvedení na svetové trhy jeden z dopravcov v Peru kúpil flotilu minibusov Transit, ktoré úspešne zabezpečovali dopravu po najvyšších cestách sveta, v nadmorských výškach viac než 4000 metrov nad morom. Čoskoro po uvedení Transit opäť zabodoval. Dostal bezdušové pneumatiky a halogénové reflektory. V roku 1971 Transit všetkých výrobcov prekvapil použitím jednolistových pružín z kompozitných materiálov. V roku 1970 profesor Reyner Banham v časopise New Society napísal: „Zakopme jeden Ford Transit do zeme ako posolstvo našej generácie budúcnosti! Až raz, v ďalekej budúcnosti budú antropológovia a archeológovia odhadovať vyspelosť našej civilizácie na základe nájdených artefaktov, nemal by medzi týmito predmetmi chýbať Transit, ktorý by veľa povedal o spôsobe nášho života.“ Krásne vyznanie tomuto automobilu! Vysokootáčkový vznetový motor Transit dostával každým rokom nejaké zlepšenie a postupne sa generoval na jeden z najlepších dodávkových automobilov. V januári/lednu 1972 dostal napríklad svoj prvý malý vznetový vysokootáčkový motor s typovým označením York, ktorý mal dve výkonové verzie:55-koňová sa montovala do modelov s krátkym rázvorom, ale 62-koňovú dostávali veľké a ťažšie modely s dlhým rázvorom. Vyrábali sa až do roku 1984.
Aj v roku 1978 Transit dostal zlepšenie: žeraviace sviečky na ľahšie a rýchlejšie štartovanie studeného vznetového motora. Dovtedy sa v továrni Ford v Daghenhame pri Londýne vyrobilo 625 000 motorov York. V roku 1982 sa Transity zúčastnili invázie britských expedičných zborov na Fauklandských ostrovoch a ako jediné po pristátí po niekoľkotýždňovej plavbe rozbúrenými vodami oceánu ich motory okamžite naštartovali ako prvé. Transit sa postupne vyvíjal a zdokonaľoval s príchodom nových technologických poznatkov. V roku 1986 dostal celkom novú karosériu klinového tvaru, ktorej koeficient odporu vzduchu prekonal hranicu 0,4. Dostal sa na hodnotu 0,37. Ešte stále však nedosiahol hodnotu cx= 0,34, akú mal v roku 1934 automobil Tatra 87 s prúdnicovou karosériou od Hansa Ledwinku. Túto hodnotu prekonali automobily s aerodynamickými karosériami až neskôr. Transit tejto generácie dostal ešte aj väčšie dvere kabíny s väčšími oknami. Širšie a vyššie zadné dvojkrídlové dvere zase uľahčovali nakladanie tovaru uloženého na europaletách metrovej šírky. To však nebolo všetko. Dostal ešte inovované predné závesy kolies typu MacPherson, hrebeňové riadenie a palivovú nádrž z plastu. Prvenstvom boli aj bezpečnostné airbagy pre vodiča a spolujazdca a prevratný elektronický imobilizér. O dva roky Transit bol vylepšený o priame vstrekovanie paliva prepĺňaného motora turbodúchadlom. Do nového milénia Ford vstúpil s Transitom s novou generáciou motorov pomenovaných Duratorq so štyrmi ventilmi na valec, s dvoma vačkovými hriadeľmi v hlave valcov (2xOHC), s vysokým výkonom a mimoriadnou spoľahlivosťou, s rotačným vstrekovacím čerpadlom, ktoré dodáva tlak vstrekovaného paliva až 1250 barov. O rok došla automatizovaná prevodovka Durashift EST, ktorú vodič ovláda tlačidlami na volante. Špička motoristických európskych novinárov- jury Van of the Year udelila Transitu titul Medzinárodná dodávka roku 2001 a navyše Transit zvíťazil vo veľmi náročnom Arctic teste dodávok v Laponsku. V roku 2002 prišiel Transit aj s pohonom predných kolies a rad rozšíril motor so systémom vstrekovania Common rail. Tohto roku Transit opäť zvíťazil v Arctic teste za veľmi ťažkých zimných podmienok v Laponsku a 9. augusta/srpna, v deň zadania tohto čísla do tlače, slávil svoje 40. narodeniny. Zároveň v továrni v Southamptone vyrobili 40-miliónty Transit. Na ďalšiu cestu našimi životmi mu aj my v redakcii želáme všetko najlepšie. Jazda Po oslave, gratuláciách sme prišli na nádvorie fabriky v Southamptone, kde nás čakali nové i historické Transity, na ktorých sme sa odviezli do Národného múzea motorových vozidiel Beaulieu. Ľavostranná premávka ani nepríde zvláštne, keď tak všetci jazdia a navyše sme oceňovali množstvo kruhových objazdov, ktorými sa riešia križovatky vo Veľkej Británii. Bez svetelných semaforov, bez zbytočného čakania veľmi disciplinovane sa vodiči prešmyknú a automobily plynulo prúdia všetkými smermi. Juh Anglicka je prekrásny s utešenými domčekmi, záhradami, ovečkami a takmer všadeprítomnými koníkmi, ktoré sa po psoch stávajú kultovnými priateľmi človeka. Vyskúšali sme si niekoľko starších a pôvodných typov Transitov, prešli sme múzeom Lorda Monague of Beaulieu, ktoré bolo niekedy opátstvom založeným a financovaným predkami súčasného lorda. Je fanatickým zberateľom historických významných vozidiel. Z tohto technicko-kultúrneho stánku, samozrejme, prinesieme zvláštnu reportáž. Prijmite od nás túto krátku reminiscenciu vozidla, ktorému sa podarilo pomáhať od polovice šesťdesiatych rokov minulého storočia budovať Európsky dom, v ktorom už konečne žijeme aj my, Česi a Slováci. FORD TRANSIT - MÍĽNIKY VO VÝVOJI 1965 Uvedenie modelu Ford Transit na trh 1968 Začiatok výroby vznetových motorov 1984 Revolučný 2,5-litrový vznetový motor s priamym vstrekovaním paliva 1985 Dvojmiliónty Ford Transit 1986 Transit dostal aerodynamický klinový tvar prednej časti 1994 Vyrobený tretí milión Transitov 2000 Štvrtý milión Transitov s nástupom novej generácie 2001 Motor Durashift s manuálnou prevodovkou, Transit dostal titul Van of the Year 2003 ABS sa stal štandardným systémom, uvedenie Transita s pohonom predných kolies 2004 Otvorenie modernej montážnej továrne v Kocaeli v Turecku 2005 Zavŕšenie piateho vyrobeného milióna Transitov a súčasne Transit slávi 40. narodeniny FORD TRANSIT - VÝVOJ MOTOROV 1968 Začiatok výroby vlastných vznetových motorov s označením York 1972 Dve výkonové verzie motorov York 1984 Nový vznetový motor 2,5 litra s priamym vstrekovaním s menšou spotrebou paliva 1988 Motor s menším množstvom škodlivín vo výfukových plynoch a ďalšie zníženie spotreby, vyšší točivý moment 1991 Prvý prepĺňaný motor Ford 2,5 DI s výkonom 100 koní 1994 Zavedenie oxidačného katalyzátora, čistejšie spaliny 2000 Nový motor Duratorq so štvorventilovou technikou, tri výkonové verzie a o 15 % lepšia spotreba paliva 2003 Motor Duratorq 2,4 TDCi s výkonom 137 koní text: Stano Cvengroš foto: sc a Ford zdroj: Trucker 9/05 |