Tachografy - Digitálne tachografy trochu inak

Tachografy – prístroje na grafické zaznamenávanie rýchlosti, času jázd, prestávok, pohotovosti a práce v úžitkových automobiloch existujú už niekoľko desiatok rokov v analógovom vyhotovení. V priebehu 24 hodín sa zaznamenávajú ihlou na otáčajúci sa záznamový papierový kotúč s citlivou vrstvou. Zo záznamu sa dá pomerne ľahko vizuálne odčítať nielen priebeh rýchlosti jazdy v závislosti na čase, ale aj činnosť vodiča.

Postupom času „experti v praxi“ prišli na riešenia, ako urobiť v tachografoch zásahy, ktoré by ovplyvnili grafický záznam, alebo ako zhotoviť nezávislý záznam. Postupným vývojom elektronických prvkov sa však vytvorili predpoklady na nové riešenia grafického a digitálneho záznamu. V praxi sa začali uplatňovať začiatkom mája/května 2006. Európska komisia poskytla v roku 2002 podmienky na vyriešenie nového typu tachografa, tzv. digitáleho, na ktorom by sa nedalo s prístrojom manipulovať. Medzi uchádzačov o riešenie sa prihlásilo viacero firiem, ktoré sa zaoberali vývojom elektronických zariadení. Medzi nimi aj SIEMENS VDO z Nemecka a STONERIDGE so súčasným sídlom v USA.

Súčasťou digitálneho tachografu je tlačiareň, ktorá vytlačí záznam o priebehu rýchlosti jazdy za posledných 24 hodín a záznam predpísaných pracovných činností vodiča. V praxi sa najviac uplatnili tachografy SIEMENS VDO, ktoré odkúpila spoločnosť Continental. Do praxe ich však zaviedla s logom VDO. Väčšina výrobcov si pre nové vozidlá naďalej zabezpečuje prevažne tachografy VDO. Sú naozaj perfektne navrhnuté a proti manipulovaniu zabezpečené podľa normy Európskej komisie.

Ovplyvnenie záznamu
Jednou z ľudských vlastností je odpor proti osobnej kontrole a nový tachograf sa stal bičom na vodičov. A keďže sa všetci náhlime za časom a peniazmi, osobná kontrola prekáža, takže digitálne tachografy sa stali nenávidenými prístrojmi. Nielen samotnými vodičmi, ale aj majiteľmi vozidiel. Digitálny tachograf neuznáva toleranciu, neúprosne sleduje priebeh času vodičovho pôsobenia v priebehu 24 hodín. Okrem samotného času jazdy, aj čas nakládky a vykládky tovarov, predpísaný odpočinkový čas a priebeh rýchlosti aj s prekročením jej limitu.

Technická špecifikácia digitálnych tachografov bola daná nariadením, ktoré najprv schválila Európska komisia. Je v ňom podrobne rozpísané, čo má činnosť tachografu obsahovať. Ba i to, aby zvláštna konštrukcia zabránila aj prípadnému zásahu do prístroja tak, aby sa vylúčila akákoľvek manipulácia na zmenu zaznamenaných údajov. Teda je presne dané, ako má tachograf pracovať, ako má vyzerať a každý typ musí mať technické schválenie. Jedným z bodov je skúška bezpečnosti voči manipulácii. Komisia vytvorila normu konštrukcie tachografov a Európska komisia súčasne aj stanovila certifikačné orgány, cez ktoré sa návrhy prístrojov schvalujú. Všetky vzory a typy digitálnych tachografov, ktoré prešli touto certifikáciou a podrobnými testami, boli schválené do výroby, ak spĺňali všetky predpisy.

V priebehu ich praktického využívania vo vozidlách sa však našli jedinci, ktorí objavili možnosť, ako ovplyvniť záznam tachografov pomerne jednoduchým spôsobom. Stačilo priložiť k snímaču silný magnet, čím sa snímač vyradí z prevádzky, pritom sa vozidlo môže pohybovať a tachograf zaznamenáva iba odpočinok vodiča. Napríklad v priebehu nakládky alebo vykládky.Správa o tom sa šírila medzi dopravcami a vodičmi ako blesk. Magnety fungovali a vodiči mali tachograf, ktorý im zaznamenal odpočinkový čas aj v prípade, že vlastne pracovali. Pri kontrolách sa dá na to prísť, ak je okolie snímača čisté, teda rukami obchytané oproti vedľajším plochám. Výrobcovia týchto prístrojov by vedeli problém vyriešiť a začať okamžite vyrábať nový typ snímačov. Lenže existuje norma, ktorú musia tachografy aj snímače spĺňať. A kým sa tá neupraví, nič sa na tachografoch nesmie zmeniť. Norma vznikla medzi rokmi 1998 až 2002. V tom čase všetko vyhovovalo danému stavu elektroniky.

Inovacie tachografov
Dnes sa však píše rok 2010 a stav elektronických prvkov od toho času poskočil míľovými krokmi vpred. Hocijaký výrobok s elektronickými prvkami sa zhruba po 6 mesiacoch inovuje. Počítače sa po 4 rokoch úplne menia, pretože technický pokrok napreduje veľmi rýchlo. Od zavedenia digitálnych tachografov uplynulo 8 rokov a v tomto období sa na nich pre platnosť normy nič podstatné nezmenilo. Najväčší problém v nich spôsobuje sťahovanie údajov, ktoré sťažuje údržbu a obsluhu. Digitálne tachografy pracujú na sériovej komunikácii a dnes sa prenos dát uskutočňuje výhradne prostredníctvom rozhrania USB.Ďalší problém vyvstal medzi tachografom a kartou vodiča. Dnes je to už trochu vylepšené. Po zasunutí karty si tachograf z nej vyberie základné údaje a vodič sa s vozidlom môže hneď pohnúť. Tachograf si počas jazdy načítava ostatné údaje z karty vodiča.

Nemáme informácie, či Európska komisia rieši tieto nedostatky a zastaranosť koncepcie niektorých prvkov súčasných digitálnych tachografov. No zatiaľ sa na norme ich konštrukcie nič nezmenilo. Výrobcovia týchto prístrojov už majú pripravené nové riešenia. Zatiaľ sú prísne strážené. Na súčasných tachografoch VDO sa zmenilo napríklad to, že si vodič alebo dopravca môže vytlačiť údaje aj v grafickom forme. Podobne ako boli záznamy na tachografovom kotúči. Nie je to cesta späť, iba výrobca urobil pre užívateľov čosi navyše. Môžu si rýchlosť vozidla a priebeh práce vodiča pozrieť aj graficky a nie iba z číselných záznamov, ktoré sú dosť neprehľadné.

Porušovanie zákona
Požívanie magnetu na vyradenie snímača z funkcie je, samozrejme, trestné. Ide o manipuláciu s prístrojom, ktorý je podľa zákona povinným vybavením vozidiel s celkovou hmotnosťou nad 3,5 tony. Takáto manipulácia sa v niektorých európskych krajinách (napr. V. Británii) trestá nielen zákazom činnosti, ale aj väzením. Preto si dobre premyslite, či pri svojom povolaní budete magnety používať.

Zdroj: Trucker 04/10
Autor: Stano Cvengroš