Představujeme
Prevrátenie súpravy
Stano Cvengroš 11.09.2004 00:00
|
Nehody, ktoré sme popísali, sa zväčša stávajú z nasledujúcich príčin: vozidlo opustí vozovku pre únavu a mikrospánky, prevrátenie v zákrute spôsobuje zväčša zlá priľnavosť pneumatík, teda klzká cesta, ďalšou príčinou býva náraz pri väčšej rýchlosti jazdy do obrubníka alebo zvýšeného okraja cesty.
Prevrátenie v zákrute zvyčajne spôsobuje veľká rýchlosť najmä na úzkej ceste, v zaťahujúcich sa zákrutách, na výjazdoch z diaľnice, na kruhových objazdoch a pri rýchlom manévrovaní. Mechanika prevrátenia
Ukážme si teraz veľmi jednoduchou formuláciou, čo sa deje pri prevrátení vozidla z pohľadu mechaniky. Vozidlo sa zvyčajne prevráti, ak moment prevrátenia (klopný moment, ktorý spôsobujú priečne sily, priečne zrýchlenia) je väčší než stabilizačný moment. Nechceme vám to vysvetľovať matematickými a kinematickými formuláciami. Zo schematického znázornenia, z minulého čísla túto mechaniku možno lepšie pochopiť.
Ak priečna sila je väčšia než kolmá sila, vozidlo sa dostane do nebezpečnej situácie a v zákrute sa môže prevrátiť. Na priečne zrýchlenie, a teda aj na silu, ktorá sa snaží vozidlo prevrátiť, podstatnou mierou vplýva rýchlosť prejazdu zákrutou.
Nebudeme ďalej zachádzať do teórie a matematických vzťahov. Povieme si radšej, čo spôsobuje prevrátenie vozidla z praktického pohľadu vodiča.
V prvom rade si každý pred odjazdom musí uvedomiť, či má náklad dobre upevnený, či je náklad rovnomerne rozložený, aby boli nápravy a kolesá vyhovujúco zaťažené, či náklad nie je priveľmi vysoko naložený, aby nebol klopný moment v zákrute väčší než stabilizačný moment.
Pri vjazde do zákruty odhadnite, či jej polomer nie je veľmi malý na danú rýchlosť vozidla, či sa zákruta nezaťahuje, teda či sa jej polomer nezmenšuje, či nie je klopenie cesty opačné, či sa cesta nezvažuje von zo zákruty. Tieto faktory si uvedomte a prispôsobte rýchlosť vozidla tak, aby ste zákrutou spoľahlivo a bezpečne prešli. Na bezpečný prejazd vplývajú aj ďalšie podmienky: tvrdšie pruženie vozidla, stabilizátory náprav, voľné spriahadlo (točňa) a celková tuhosť nadstavby.
Vozidlá zväčša nezodpovedajú aspoň jednému z bodov stabilnej jazdy. Preto konštruktéri vymysleli elektronický systém stability, ktorý má pomenovanie ESP (Electronic Stability Program). Má zabrániť prevráteniu vozidla, ak niektorý z faktorov, ktoré sme uviedli, ohrozuje jeho stabilitu. Systém pri jazde neustále zisťuje, či vozidlu hrozí prevrátenie. Ak takéto nebezpečenstvo zistí, v prvom rade zníži hodnotu točivého momentu motora a mierne vozidlo spomalí.
Ak systém spozná, že jedno z kolies sa v zákrute začína nadvihovať, bežne to býva vnútorné koleso návesu, silným pribrzdením zabráni prevráteniu vozidla.
V princípe to prebieha nasledovne: vozidlo sa spomalí okamžite, ak priečne zrýchlenie dosiahne kritickú hodnotu (keď odstredivá sila vytláča vozidlo von zo zákruty). Ak sa vnútorné koleso alebo kolesá návesu začnú dvíhať, systém okamžite uvedie do činnosti brzdu.
Vybočovanie vozidla z priameho smeru môže spôsobovať viacero faktorov: klzký povrch vozovky v zime, náhla zmena jazdného pruhu, náhle vyhýbanie sa náhodnej prekážke, pri nepredvídanom zatáčaní zákruty, ktorej polomer sa zmenšuje, pri akcelerácii v zákrute, pri prudkom brzdení v zákrute, pri použití retardéra v zákrute.
Nakláňanie vozidla von zo zákruty spôsobuje: nevhodné riadenie a neskúsenosť vodiča, zlá údržba vozovky v zákrute, nesprávna konfigurácia vozidla. Všetky príčiny, ktoré môžu spôsobiť prevrátenie vozidla, vylučuje aktívny kontrolný systém ESP.
Dosť často sa stane, že vodič vojde do zákruty neprimeranou rýchlosťou a súprava sa náhle stane pretáčavou. To znamená že zadná časť trucku začne smerovať von zo zákruty a môže nastať zalomenie návesu. Anglický výraz pre to je Jack-nife risk. Vodič by mal rýchlo natočiť predné kolesá von zo zákruty, aby zamedzil zadnej časti trucku opusteniu cesty. Ak má však ESP, systém okamžite pribrzdí pravé vonkajšie koleso trucku, blokuje diferenciál a stabilizuje vozidlo na ceste. Ak nastane prípad, že truck je nedotáčavý, systém ESP pribrzdí ľavé zadné koleso trucku, a tak stabilizuje polohu vozidla na ceste.
Kontrola nastavenej rýchlosti jazdy (Cruise Control). Bežné tempomaty, keď elektronický systém udržiava nastavenú rýchlosť, kým vodič nepribrzdí alebo nezvýši rýchlosť jazdy pedálom akcelerácie, sa používajú už dosť dlho. No inteligentný systém riadenia pohybu vozidla na ceste sa začal zavádzať do truckov iba v ostatných dvoch rokoch.
Označuje sa skratkou ACC (Adaptive Cruise Control), čo doslova znamená systém, ktorý prispôsobuje rýchlosť jazdy podľa situácie pred vozidlom. Oproti jednoduchému tempomatu v prípade potreby začne sám vozidlo brzdiť, ak sa truck náhle priblíži k prekážke. Pri nastavení odstupu od vozidla pred sebou v metroch neustále udržiava konštantnú vzdialenosť.
Nielen že prispieva k bezpečnej jazde, ale šetrí palivo a mechanické brzdy. Je vhodný najmä na diaľnice. Jeho radar neustále kontroluje vzdialenosť vozidla pred sebou a súčasne kontroluje relatívnu rýchlosť obidvoch vozidiel. Do systému sú zapojené brzdy. Teda motorová brzda s klapkou výfuku, motorová dekompresná brzda a prípadne retardér. Ak sa vyskytne naozaj náhla prekážka, systém upozorní vodiča, aby použil aj prevádzkové brzdy. Teda aby šliapol na pedál.
Konštruktéri však už pracujú i na tom, aby bol do systému ACC zaradený aj systém kolesových bŕzd, aby sa mohlo ešte efektívnejšie využiť spomaľovanie vozidla. Tento systém je v štádiu dokončenia a bude ho možné už na budúci rok dokúpiť ako doplnkové príslušenstvo k trucku na želanie. Systém skráti čas na zabrzdenie minimálne o sekundu oproti pribrzdeniu vodičom. Navyše, ak sa vyskytne situácia, že nehode sa už nedá vyhnúť, systém urobí všetko preto, aby sa jej následky minimalizovali.
Už je pripravený do praxe aj ďalší prvok k systému ACC, nazvaný Qwueue Assistance, ktorý by mal kontrolovať situáciu pred vozidlom, ak sa na ceste stojí a postupne sa trucky posúvajú. Poznáme toešte z nedávnych zástupov pri hraničných priechodoch, keď bolo treba vo dne v noci bdieť a posúvať truck, aby driemajúceho vodiča drzý kolega nepredišiel. QA upraví rýchlosť jazdy aj vtedy, ak sa rad truckov pohybuje veľmi pomaly, takže vodič nie je v ustavičnom pozore s nohou na plynovom pedáli, aby ustrážil rýchlosť posúvania.
Ak sa rad truckov pohne, QA vyžaduje od vodiča iba dotyk plynového pedála nohou a systém okamžite uvedie truck do pohybu. Je to akási bezpečná poistka pre prípad, že by šofér zaspal, aby sa truck sám bez kontroly riadenia nepohol. QA sa uplatní na cestách so zápchami, ak je vodič unavený, nekoncentrovaný na jazdu, pretože práve vtedyi pri jazde veľmi malou rýchlosťou sa vyskytuje značný počet nehôd. Mikrospánky a strata pozornosti Únava, nepozornosť za volantom nudná krajina okolo sú častou príčinou vzniku mikrospánkov, keď vodič privrie (alebo aj neprivrie) oči a zadrieme. Z praxe vieme, že ide vari o stotiny sekundy a vodič sa strhne a na chvíľu sa sústredí na jazdu. Lenže príde ďalší mikrospánok, ktorý už trvá o niekoľko stotín sekundy dlhšie a zvyčajne pri treťom vodič zaspí a prebudí sa, až keď truck opúšťa cestu a rúti sa do priekopy. Nastane panické brzdenie a zvyčajne sa už nevyhne prevráteniu. To sú chvíle, ktorým sa každý šofér chce vyhnúť. Najmä ak mu do cieľa cesty chýba iba niekoľko desiatok kilometrov.
Lenže tragických nehôd spôsobených mikrospánkami z únavy je nesmierne veľa. Preto technici hľadali spôsob, ako kontrolovať pozornosť vodiča počas jazdy. Tu už vôbec nezáleží na tom, aké účinné brzdy vozidlo má alebo aké vynikajúce má jazdné vlastnosti. Ak vodič zaspí, súprava havaruje.
Jedna z účinných metód, ako kontrolovať pozornosť vodiča, je sledovanie pohybu jeho očí. Unavený vodič priviera (žmurká) oči pomaly a zatvára ich častejšie na dlhší čas než ostražitý, pozorný a sústredený. Kamera sleduje jeho činnosť, ktorá odovzdáva informácie do systému DDA (Drowsy Driver Alert) teda systému, ktorý upozorňuje na únavu, ospalosť.
Ale systém nekontroluje iba vodičove oči. Súčasne sleduje aj polohu vozidla v jazdnom pruhu ohraničenom čiarami. Trhavé pohyby volantom a rovnakopohyby vodičovej hlavy indikujú príznaky začínajúcej sa únavy. Všetko sa zaznamenáva. Kamery snímajú pohyb očí, snímače pohyb volantom a rovnako jazdu v pruhu kamera na prednom skle.
Ak kamera zistí únavu očí, snímače rozsvietia rad sveteľných diód, ktoré postupne zhasínajú, čím sa upriami pozornosť zraku vodiča na cestu. Ak sa truck trhane pohybuje v jazdnom pruhu a vzniká nebezpečenstvo že zíde z cesty, zvláštna funkcia systému zabezpečí, že zostane medzi čiarami pruhu. Ak kamera zistí, že truck prešiel čiaru pruhu, varuje vodiča nepríjemným tónom.
Pri množstve rôznych varovných systémov však môže vzniknúť nebezpečenstvo nového stresu vodiča. Preto k týmto situáciám treba pristupovať opatrne. Napríklad: Na ceste vzniká stresová situácia. Vodič má zapnutý systém ACC, ktorý ho zvukovo upozorní, že vozidlo pred ním sa náhle zastavilo. Aby sa zabránilo kolízii, musia vstúpiť do činnosti obidva brzdové systémy a navodiť vyhýbací manéver, ktorým by sa zabránilo nehode.
Ak vodič prudko zabrzdí a vyhýba sa nárazu, zvláštny senzor vo vozidle spozná, že truck môže vyletieť z cesty, okamžite vodiča varuje. Ak však bezpečnostný systém zaregistruje, že vodič má situáciu v rukách a vyhýba sa nehode, vypne varovanie vodiča, aby mu zbytočne nespôsobil ešte väčší stres a nechá ho pokojne a bezpečne ukončiť manéver. Trucky blízkej budúcnosti Všetky tieto systémy už v laboratórnych podmienkach úspešne fungujú. Máme však dojem, že iba malý počet dopravcov bude ochotnýchpožiadať o ne výrobcu za príplatok. Kým sa legislatívne nepredpíšu všetky tieto systémy ako štandardné vybavenie nákladných vozidiel, počet nehôd sa dramaticky nielen nezníži, ale bude stále narastať.
Všetky riešenia budú však pomáhať iba vtedy, keď si vodiči uvedomia, že dopravné tepny nie sú pretekárske dráhy a že ani jeden z bežných vodičov nie je majstrom sveta monopostov. Až potom budú elektronické systémy chrániť účastníkov premávky tak, ako boli vymyslené. Lenže všetci musíme dodržiavať pravidlá, jazdiť zodpovedne a najmä bez agresívneho správania. text: Stano Cvengroš foto: Volvo a sc zdroj: Trucker 8/2004 |