Peru - Život v oblakoch

Riedky andský vzduch, divoké deti ulice, skorumpovaná polícia. Peru je pre truckera jednou veľkou výzvou.

Cesta z Limy do Amazonského pralesa by si zaslúžila hlavnú úlohu vo vlastnom thrillere: smrteľne nebezpečné zrázy, snehové búrky, diaľniční lupiči a horská nemoc - toto všetko k nej patrí. Je skrátka dych berúcim dobrodružstvom, ktoré je pre miestnych šoférov nákladiakov súčasťou denného stereotypu. Sme vo výške 4843 metrov, teda vyššie, než je vrchol Mont Blancu, a práve sme dorazili do sedla Anticona, najvyššieho úseku cesty z pobrežia Tichého oceánu do srdca Amazonského pralesa. Začína mi byť nevoľno a mám pocit, že mi vybuchne hlava. Nemôže za to Pedrov opatrný a sústredený štýl šoférovania, ale „soroche“ – Andská nemoc. Soroche pôsobí na cestovateľov od nadmorskej výšky 3500 metrov a ak sa včas nelieči, môže ich dokonca zabiť. Zato Pedra ako by sa nedostatok kyslíka vôbec netýkal- zrejme za to vďačí svojej atletickej kondícii. Pochádza z baníckeho mestečka Orraya, ktoré sa nachádza vo výške 4000 metrov, takže jeho telesná schránka je doslova formovaná vysokou nadmorskou výškou. Jeho srdce je väčšie než srdce ľudí žijúcich na rovine a prečerpáva dva litre krvi naviac. Na jeho odporúčanie sa pchám lístkami koky, ktoré svedomito prežúvam. Koka je prastarým a jediným liekom na horskú nemoc, ktorý Indiáni požívajú odnepamäti. Vrchol sedla zmietaný vetrami je nutnou zastávkou pre tých, čo prichádzajú z Limy. Nadmorská výška sedla, vzdialeného od hlavného mesta len 140 kilometrov, vyčerpá takmer každý motor. Využívame príležitosť a ideme si dať niečo pod zub do miestnej reštaurácie. Zápasím s vetrom a len ťažko udržím vzpriamenú polohu, zatiaľ čo len pár metrov odo mňa hrá skupina veselých Indiánov futbal na improvizovanom ihrisku...

Lima nepatrí k najkrajším mestám tejto planéty. Aby som bol úprimný, od predstavy krásneho mesta má dosť ďaleko. Slumy, kam oko dohliadne, do ktorých sa dobrovoľne nevydajú ani taxikári. Slnko je po väčšinu roku skryté za oblakmi a ak nezacláňajú mraky, skrýva sa za smogom z miliónov áut, ktorý leží nad mestom ako železný poklop. Tu som stretol Pedra, bývalého vojaka, ktorý po zranení odišiel z armády a začal sa živiť za volantom súpravy. Vďaka pracovným skúsenostiam a dobrej povesti, ktorú si priniesol už z armádnej služby, sa Pedrovi podarilo získať prácu u dopravnej spoločnosti. „Vytiahni si okienko a rýchlo zamkni dvere,“ prikazuje mi Pedro ostrým hlasom, „v tejto časti mesta číhajú všade okolo pirane.“

Deti ulice
„Piranhas“ – pirane – takto prezývajú Peruánci decká z ulice. V hlavnom meste ich žijú tisíce a každé z nich vám vyprázdni kapsy za pár sekúnd. V dôsledku biedy a užívania drog sú obzvlášť agresívne a nebezpečné a niektorým „barrios“ v meste je najlepšie sa vyhnúť v ktorúkoľvek dennú aj nočnú hodinu. Pedro je tvrdý chlapík. Je si vedomý svojho kulturistického vzhľadu a rád predvádza svaly. Miluje prácu šoféra, vďaka ktorej cestuje z jedného konca zeme na druhý. O kľudnom teplom miestečku sa však dá hovoriť len ťažko. S výnimkou utešenej Panamerickej diaľnice, ktorá elegantne pretína Peru zo severu na juh, je stav miestnych ciest absolútna katastrofa. A ako keby to nebolo dosť, akonáhle opustíte hory a ich studený, málo okysličený vzduch, vstúpite buď do niektorej z pobrežných púští, alebo sa stratíte v zelenom pekle amazonského pralesa - „selva“. Počas obdobia dažďov sa tisíce jeho potôčikov rozvodní a zmení na nekonečné množstvo prúdov bahna, okolo ktorých žije približne 150 rôznych kmeňov. K tomu si pridajte fakt, že peruánske policajné zložky sú ešte skorumpovanejšie ako samotné pirane a musí vám byť jasné, že šoférovanie nákladiaku v Peru nie je tak úplne to isté ako v Európe.

Životodárne spojenia
Zatiaľ čo Pedro flirtuje so servírkou v príliš obtiahnutých džínsach, u auta na neho trpezlivo čaká skupina Indiánov, aby prejednali prejazd nákladu. Cesty, aj keď značne poškodené, sú životodárnymi spojeniami medzi mestami, pretože umožňujú prepravovať tovar všetkého druhu, od prekrásneho dreveného nábytku až po predmety dennej potreby dovážané z Číny. „Nie je to tak dávno, čo bol prechod týmto regiónom životu nebezpečný,“ rozpráva Pedro. „Toto územie ovládali guerilly takzvaného Svetlého chodníka, ktorým musel každý pútnik odovzdať výkupné. Až „Číňan“ sem zaviedol poriadok.“ „Číňan“, ako ho tu prezývajú, je v skutočnosti syn japonských prisťahovalcov, bývalý prezident Alberto Fujimori. Medzičasom musel Peru opustiť, pretože súčasná vláda sa mu vyhráža väzením. Ak sa ale opýtate obyčajných ľudí, povedia vám, že Fujimori nemal nikdy odísť a sú mu vďační za úspešný boj s guerillami, zníženie štátneho dlhu a predovšetkým za nezanedbateľné sociálne projekty, ako je výstavba nemocníc, škôl a hlavných ciest. Rovnako ako za postavenie Panamerickej diaľnice, ktorá spája všetky štáty Južnej Ameriky zo severu na juh a ktorá bola najvýznamnejším projektom uplynulého storočia v oblasti. Podobne významnou stavbou súčasnosti je projekt veľkoobjemovej dopravnej tepny – Transoceánskej diaľnice. Tento obrovský infraštruktúrny projekt by mal územím Brazílie a Peru viesť spojenie medzi východom a západom a medzi pobrežím Tichého a Atlantického oceánu. Práce na brazílskej strane pokračujú podľa plánu, na tejto strane hranice postupujú o niečo pomalšie. Až bude cesta hotová, umožní brazílskej ekonomike prístup k pobrežiu Pacifiku a tým pádom aj na ázijské trhy. Z nebies zoslaná príležitosť pre miestne dopravné firmy, ktoré netrpezlivo a s radosťou očakávajú dokončenie prác.

Kráľ tržnice
Čím hlbšie do „selva“ prenikáte, tým horšie sú cesty. Zmizli i posledné stopy asfaltu a horúci vzduch je plný prachu. Cestu včera v oboch smeroch zablokoval pokazený truck, takže zakrátko sa vytvorila dlhá kolóna vozidiel. Po nepatrnej večeri - jedla nám zostalo len málo – strávi Pedro ďalšiu noc vykladaním auta a uvoľňovaním cesty a jeho kožu pokryjú stovky štípancov od komárov. Väčšina nákladných áut, ktoré tu vídame, sú Volva. Vôbec ma to neprekvapuje, pretože švédska značka pôsobí v Peru od roku 1951 a ako jediná má v Lime aj montážnu fabriku. Pretože ale Peru otvorilo svoje hranice vozidlám z druhej ruky, dovážaným z Brazélie, Európy a USA, musí výrobca čeliť stále väčšej konkurencii. Nákladiak z druhej ruky tu dostanete za 20 tisíc dolárov a miestna lacná kvalifikovaná pracovná sila vám ho pomôže dostať späť do prevádzky schopného stavu. Cesta, po ktorej sa valia kolesá nášho auta, je veľmi prašná. Pedro zastavuje v typickej tropickej dedinke. V miestnej krčme stojí jediný stôl a u neho tri stoličky. Podávajú tu jediné jedlo: „ceviche“, národný pokrm z rým alebo kreviet, marinovaných v citrónovej šťave. Rádio hrá pieseň o samote a zlomených srdciach. Šoféri sa v noci stretávajú vo verejnom dome, ktorý je jediným miestnym zdrojom zábavy. Okolo chodia mladučké dievčatká s vyžitým výrazom starých žien na tvári a miestu sa nevyhla ani smrteľná hrozba v podobe AIDS a jeho zničujúcich následkov. Niektoré člny čakajú na náklad a potom sa vydávajú smerom k Iquitos, jednému z významných miest Amazónie, ktoré je dostupné len po mori. Tu naša cesta končí. Ak chcete pokračovať, môžete si prenajať lietadlo alebo sa uvelebiť na visutom lôžku na niektorej z bárok a obrniť sa trpezlivosťou, pretože i tá najkratšia trasa trvá niekoľko dní. Pedro čaká na náklad dreva, ktorý tu mal byť už dávno. Je kľudný. Vie, že je odsúdený čakať tak dlho, ako bude treba a ako dlho to bude, vedia len amazonské božstvá.

Na hodinky sa radšej nedívaj
V Peru nepočítate hodiny alebo týždne strávené mimo domov. Pedro vie, že v štáte, kde miera nezamestnanosti dosahuje hviezdnych výšin, si s platom 320 dolárov mesačne žije ako kráľ a že lepšiu prácu nezoženie. Eldorádo, o ktorom kedysi snívali všetci dobrodruhovia v starej Európe kvôli jeho trblietavému podzemnému bohatstvu, je v skutočnosti drsný kus zeme, z ktorého sa dá len ťažko dohliadnuť do svetlej radostnej budúcnosti. Tak ešte jednu plechovku piva, než sa v kabíne uložíme k spánku. Alkohol každého nerozjarí a Pedro vyzerá dnes večer skôr skľúčene, najskôr preto, že už za pár hodín bude vo svojej kabíne zase sám. Ženy v týchto krajoch sú nádherné a jedlo lahodné, takže „hasta luego“, kamarát môj. Dávaj na seba pozor, nech ťa Boh prevádza na tvojich cestách.


Zdroj: Trucker 04/09
Autor: Claude Barutel

Fotogalerie